Výsledky novej štúdie realizovanej Washingtonskou univerzitou naznačujú, že vplyv prostredia v ranom vývoji detí má dlhotrvajúci dopad na ich stresovú odolnosť neskôr v živote.  Negatívne dôsledky vplyvu zanedbaného prostredia sa môžu zmierniť iba v prípade, že k pozitívnej zmene došlo pred 2. rokom života.

Výskum je súčasťou Bukureštského projektu včasnej intervencie, spusteného v roku 2000. Jeho cieľom je študovať vplyvy inštitucionálnej starostlivosti na mozog a vývoj správania u niektorých z tisícov rumunských detí umiestených v sirotincoch počas vlády Nikolu Cesusescu.

Výskumu sa zúčastnilo 138 detí

Štúdia sa zameriava na deti, ktoré strávili prvé roky svojho života v rumunských sirotincoch a aj na tie, ktoré boli odobraté z inštitúcie a umiestené do pestúnskej starostlivosti. Zistili, že inštitucionalizované deti mali otupený systém reakcií na stres. Napríklad zníženú akceleráciu srdečnej činnostikrvného tlaku v priebehu stresových úloh, nižšiu produkciu kortizolu, hormónu, ktorý sa primárne podieľa na stresovej reakcii.

child A

Výskumu sa zúčastnilo 138 detí vo veku okolo 12. roku života, rozdelených do troch skupín:

  • deti, ktoré strávili v detskom domove niekoľko rokov,
  • deti, ktoré boli odobraté z inštitúcie a umiestnené do kvalitnej pestúnskej starostlivosti,
  • deti vychovávané v rodinách žijúcich v blízkosti inštitúcie.

Vek detí umiestnených do pestúnskej starostlivosti sa pohyboval v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov. Deti v inštitúcii strávili rôzne množstvo času, kým nedošlo k adopcii, opätovnému návratu k biologickým rodičom alebo ich umiestení do detských domovov po zmene režimu v Rumunsku.

Čo naznačujú výsledky

Vo výskume sa podarilo identifikovať „senzitívnu fázu“ počas raného života dieťaťa. V tomto období  vývoj mechanizmu reakcií na stres je ovplyvnený mierou starostlivosti, ktorú dieťa v prostredí dostáva. Vedúca výskumu Katie McLaughlin, docentka psychológie na Washingtonskej univerzite konštatuje: „Rané prostredie má veľmi silný vplyv na to, ako sa systém reakcií na stres v tele vyvíja.“

V priebehu testov boli deti vyzvané aby vykonávali potenciálne stresujúce úlohy – napríklad prednes pred učiteľmi, získavanie spätnej väzby od ostatných  detí a rôzne hry. Výskumníci merali deťom srdečnú frekvenciu, krvný tlak a niekoľko ďalších ukazovateľov vrátane hladiny kortizolu.

Cute preschoolers drawing with colorful pencils

Deti vyrastajúce v inštitúciách vykazovali otupené reakcie hlavne sympatického nervového systému spojené s reakciou boj alebo útek a v osi HPA regulujúcej kortizol. Otupený systém reakcií na stres je spojený so zdravotnými problémami ako napríklad chronická únava, autoimunitné ochorenia, ale aj problémy s agresiou a poruchami správania.

„Vzorce otupenej reaktivity na stres u detí, ktoré boli v inštitucionálnej starostlivosti môžu viesť k zvýšenému riziku výskytu viacerých fyzických a psychických zdravotných problémov,“ tvrdia výskumníci.

Podla McLaughlin je ťažké s istotou povedať, prečo boli reakcie na stres otupené. Je možné, že po prežití extrémneho stresu v predošlom období života boli úlohy zadávané výskumníkmi relatívne neškodné a z toho dôvodu nedošlo k výrazným reakciám.

Významnejšie je zistenie, že ich systémy stresových reakcií mohli byť hyperaktívne v predchádzajúcich vývojových bodoch a mohli sa prispôsobiť vysokým úrovniam stresových hormónov znížením počtu receptorov v mozgu, ktoré sa viažu na stresové hormóny. „Keby sme boli schopní merať ich stresové systémy skôr v živote, predpokladáme, že by sme našli veľmi vysoké úrovne stresových hormónov a stresovej reaktivity, “ povedala.

Súvisiaci výskum preukázal u detí vychovávaných v sirotincoch tenšie mozgové tkanivo a celkovo menej šedej hmoty v oblasti pre kontrolu impulzov a pozornosť.

Pre porovnanie, deti odobraté z rumunských inštitúcií  a umiestnené do pestúnskej starostlivosti pred dosiahnutím 24. mesiaca života, mali systém reakcií na stres podobný ako deti žijúce v biologickej rodine.  U detí, ktoré boli vystavované extrémne negatívnym vplyvom prostredia, a ktoré boli následne zaradené do podpornej rodiny môže v dlhodobom horizonte dôjsť ku korektívnej skúsenosti. Umiestnenie detí do podporného prostredia, kde mali citlivých a reagujúcich rodičov, aj keď boli v predošlom období života zanedbávané, má trvalý a významný vplyvv.“

Deti zapojené do výskumu majú v súčasnosti okolo 16 rokov. Ďalším plánom výskumníkov je zistiť, či má puberta vplyv na ich stresové reakcie.  Predpoklad je, že môže mať pozitívny vplyv. Puberta môže predstavovať ďalšie „senzitívne obdobie“ kedy sú systémy reakcií na stres do určitej miery korigované vplyvmi prostredia.

puberty

„Je možné, že prostredie v priebehu puberty môže zvrátiť dôsledky predošlej nepriazne osudu,“  dodáva McLaughlin.

Zdroj:
www.sciencedaily.com
Katie A. McLaughlin, Margaret A. Sheridan, Florin Tibu, Nathan A. Fox, Charles H. Zeanah, Charles A. Nelson. Causal effects of the early caregiving environment on development of stress response systems in children. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2015

Zdroj obr.: ageofmontessori.org, dailyteacher.com, wallpaperscraft.com, asp3ll.deviantart.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach