V oblasti štúdia emócií je jedným z najznámejších experiment Jamesa Oldsa a Petra Milnera z roku 1954. Títo páni zistili, že laboratórne myši, ktoré mali implantované elektródy v blízkosti hypotalamu, konkrétne v oblasti septum, aktívne stláčali zariadenie, ktoré do ich mozgu vysielalo elektrický impulz. Intenzita stláčania bola niekoľko stoviek až tisícok stiskov, až do úplného vyčerpania. Vedci zistili, že centrá, ktoré boli stimulované, predstavujú súčasť tzv. systému odmeny. Pri stimulácii vytvárali myšiam slasť, pocit šťastia. Dnes sa tiež predpokladá, že činnosť v oblasti septum vytvára pocit sexuálneho uspokojenia.

 

Šťastie od Aristotela po CT-čko

Od Aristotelových čias hovoríme o dvoch aspektoch šťastia: hedónii a eudaimónii. Hedódia, alebo inak slasť, sa opisuje ako vedomý pocit príjemného prežívania. Eudaimónia je vznešenejšia forma prežívania šťastia zo zmysluplne žitého života, ktorý je plný vyšších hodnôt.

Vďaka moderným zobrazovacím metódam mozgu (napr. MRI, CT) už vieme opísať princíp dosahovania šťastia a slasti nielen z filozofického a psychologického hľadiska, ale aj neurobiologického.

X-Ray of a male skeleton with his brain displayed. Isolated on a black background

František Koukolík v knihe Lidský mozek popisuje práce viacerých vedeckých tímov, ktoré lokalizovali sieť veľkého rozsahu, tzv. hedonického mozgu. Táto sieť alebo lepšie siete veľkého rozsahu sa nazývajú „systém odmeny„. Sú súčasťou vyššieho homeostatického systému, ktorý zabezpečuje prežitie a rozmnožovanie. Informácia pre nadšencov neurovied: je tvorený prepojeniami medzi neuronálnymi jadrami: 1. jadrá a projekcie mezolimbokortikálnej dopamingernej arei tegmentalis ventralis (Tsai) v mozgovom kmeni, 2. nucleus accumbens, amygdala, niektoré oblasti bazálneho telencefala a prefrontálna kôra v telencefale.

 

Prenos informácií v mozgu 

Aby bol systém odmeny funkčný, využíva na predávanie informácii rôzne druhy neurotransmiterov. Profesorka Lorreta Grazianová-Breuningová z Kalifornskej Univerzity sa zaoberá štúdiom neurochemických procesov fungovania mozgu cicavcov. Podľa profesorky je pocit šťastia vlastne len zaplavenie mozgu tými správnymi chemickými látkami. Tieto látky sú  neurotransmitery (prenášačov), ktoré umožňujú medzibunkovú komunikáciu. Ako bolo povedané, systém odmeny je fundamentálny neuronálny systém, ktorý nás drží pri živote. Pokiaľ vykonáme niečo, čo prispieva k nášmu prežitiu, náš mozog nás za to odmení.

opica šťastie

 

Vďaka odmene sme šťastní. Hlavným neurotransmiterom (prenášačom) systému odmeny je dopamín. Profesorka Breuningová popisuje vplyv dopamínu na správanie, na príklade opice, ktorá sa rozhoduje, či sa vyškriabe vysoko na strom pre ovocie alebo nie. Jej mozog zvažuje, či stojí za to riskovať bolesť zo spadnutia alebo slasť z dosiahnutia ovocia. Ak sa rozhodne vyškriabať sa na strom pre ovocie, s každou prekonanou prekážkou jej bude stúpať hladina dopamínu, až pokým ovocie získa. Po nasýtení, hladiny dopamínu klesnú. Aby mohla opäť získať slasť vo forme vyššej dávky dopamínu, musela by si vytvoriť nový cieľ. Dá sa predpokladať, že čím vyšší cieľ si dá, tým vyššie dávky dopamínu prídu. Samozrejme, toto je len veľmi jednoduchý opis.

V skutočnosti funguje systém odmeny omnoho zložitejšie. Okrem dopamínu vstupujú do procesov aj iné neurotransmitery, napríklad serotonín, oxytocín, endorfín a mnohé ďalšie.

  • Serotonín, ktorého hladiny stúpnu vždy, keď dosiahneme vyššie postavenie na sociálnom rebríčku.
  • Oxytocín je neurotransmiter bezpečia, spolupatričnosti, dôvery a lásky. Oxytocín je tiež považovaný za základný neurotransmiter pri vytváraní si vzťahovej väzby, čo je známa teória Bowlbyho.
  • Endorfín, mnohí poznajú. Je to hormón, ktorý nám pomáha prekonať bolesť. Endorfín sa vyplavuje aj pri akomkoľvek pohybe. Keby sa nevyplavoval, bolelo by ma každé ohnutie prsta pri písaní každého písmena tejto vety.

portrait of dissatisfied man with drawing storm cloud over grey background

Nespokojný mozog

Pokiaľ človek nedostáva dostatočné dávky neurotransmiterov, ktoré umožňujú (na molekulárnej/synaptickej úrovni) prežívanie spektra pocitov šťastia, ozve sa nespokojný mozog. Ten vedie človeka k tomu, aby  sa snažil o pocit šťastia. To je dôvod, ktorým možno vysvetliť jav, prečo ľudia po skončení s fajčením začínajú priberať. Potrebujú nahradiť nedostatok slasti niečím iným, čo môže byť napríklad jedlo.

V článku Hedonický mozog prináša šťastie aj závislosti sa pozrieme na to, ako systém odmeny vytvára závislosti.

Zdroj: Koukolík, F., Lidský mozek;
Zdroj obr.: mysciencework.com, huffingtonpost.com, leslievernick.com, independent.co.uk

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach