Ľudia, ktorých syndróm vyhorenia postihuje, bývajú nadaní a pracovne vysoko angažovaní.

Práve vysoká angažovanosť v súvislosti s nejasne stanovenými cieľmi, neschopnosťou delegovať a neocenenie dosiahnutých výsledkov sú častými spúšťačmi a  faktormi rozvoja syndrómu vyhorenia.

Pojem syndróm vyhorenia známy z cudzojazyčnej literatúry aj ako burn out zaviedol v roku 1975 psychoanalytik Herbert Freundenberg. Definuje ho ako konečné štádium, v ktorom sú ľudia emočne vyprahnutí, strácajú pôvodné nadšenie a motiváciu (Kebza, Šolcová, 2003). Kľúčovým faktorom syndrómu vyhorenia je pocit absolútnej vyčerpanosti a opotrebovanosti, celková únava. Syndróm vyhorenia svojim klinickým obrazom pripomína depresiu, je opakom pozitívnych prejavov ako je radosť, spokojnosť a vyrovnanosť. Súvisí s negatívnymi emóciami ako sú strach, úzkosť, hnev. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí v neustálom sociálnom kontakte, ľudí v izolácii alebo vykonávajúcich monotónnu činnosť (Cimicky, 2007).

Syndrom-vyhorenia-2

Syndróm vyhorenia spočiatku pôsobí nenápadne. Častým spúšťačom býva zmena pracovnej pozície (hlavne povýšenie) alebo zmena zamestnania. Podľa Bártovej (2011) najohrozenejšími skupinami sú lekári, zdravotné sestry, psychológovia a psychiatri, sociálni pracovníci, učitelia všetkých typov škôl, pracovníci v nápravných zariadeniach pre mladistvých a dospelých, policajti, manažéri, podnikatelia. Nezriedka vyhorievajú ženy aj muži zo svojich rodinných úloh: materská dovolenka, starostlivosť o rodinu, hon za finančným zabezpečením rodiny.

Čo sú „spúštače“ syndrómu vyhorenia?

Syndróm vyhorenia zasahuje najmä pracovnú oblasť života človeka. Preto ako potenciálne „spúšťače“ možno považovať nasledujúce faktory:

  •  náplň práce – veľké množstvo povinností nutných vykonať v krátkom časovom úseku vedie k rýchlemu vyčerpaniu organizmu
  • kontrola činnosti – malý alebo žiadny vplyv nad kontrolou vykonávanej činnosti vedie k frustrácii, demotivácii a postupnej apatii
  • nedostatočné finančné ocenenie – čím je väčší rozdiel medzi množstvom vynaloženej energie a následným ohodnotením (finančným), tým dochádza k väčšej frustrácii. Finančné ocenenie dáva človeku priamu spätnú väzbu o hodnote jeho práce
  • vzťahy na pracovisku – napätie, nejasne zadefinované ciele a kompetencie, neocenenie, zlé vzťahy na pracovisku vedú k postupnému emočnému vyčerpaniu a izolácii
  • hodnoty pracoviska – pokiaľ sú hodnoty vyznávané organizáciou v rozpore so zásadnými hodnotami daného človeka dochádza k disproporcii, čo spôsobuje napätie a stres.

V nasledujúcich článkoch si priblížime štádia syndrómu vyhorenia, možnosti prevencie a liečby.

Zdroj:
Bartová, Z. 2011. Jak zvládnout stres za katedrou. Králice na Hané: Computer Media, 96 s. ISBN 978-80-7402-110-7
Cimicki, J. 2007. Sám proti stresu. Praha: VIP Books, 217 s. ISBN 80-87134087
Kebza, V, Šolcová, I. 2003. Syndrom vyhoření. Praha: Státni zdravotní ústav, 32 s. ISBN 80-7071-231-7

Zdroj obr: hijabiblog.com, euromedsolutions.sk

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach