U detí, ktoré zažívajú vysokú hladinu stresu, je v dospelosti vyššia pravdepodobnosť vzniku cukrovky a ochorení srdca.

Je známe, že stres má negatívny dopad na zdravie, no podľa American Institute of Stress, je stres zdrojom až 60% všetkých ochorení. Doteraz nebolo dostatočne objasnené, aké sú dopady stresu prežívaného v  detstve na dospelosť, na túto otázku ale odpovedá nasledujúci výskum.

dieťa stres 245 rokov, 7000 ľudí

Ashley Winning s tímom spolupracovníkov z Katedry sociálnych a behaviorálnych vied na Harvarde, analyzovali dáta z výskumu, ktorý odštartoval v roku 1958 a zahŕňal približne 7000 ľudí. Všetci participanti boli narodení v rovnaký týždeň a boli pozorovaní počas nasledujúcich 45 rokov.

Za túto dobu výskumníci zhromažďovali informácie o ich strese a mentálnom zdraví . Údaje zbierali, keď mali účastníci 7,11,16,23,33 a 45 rokov. Ako 45-ročným im bol meraný krvný tlak a odobraná krvná vzorka na deväť biologických markerov. Z výsledkov týchto meraní vzniklo tzv. kardio-metabolické rizikové skóre, ktoré predpovedá riziko vzniku cukrovkysrdcových ochorení v dospelosti.

Výsledky

Na základe výsledkov porovnávali jedincov, ktorí mali od detstva až po dospelosť vysokú hladinu stresu, s tými, ktorí mali počas života nízku hladinu stresu. Zistili, že:

  • Ľudia, ktorí prežívali stres od detstva až po strednú dospelosť, majú väčší nábeh na kardio-metabolické ochorenia, ako ľudia, ktorí v detstve trpeli nadváhou a obezitou.
  • Ľudia, ktorých hladina stresu bola vyššia v detstve, mali taktiež zvýšené kardio-metabolické rizikové skóre oproti ľuďom, ktorých hladina stresu bola vyššia v dospelosti.

malé dieťa stres kardio

Výskumníci sa zamysleli nad faktormi, ktoré mohli ovplyvniť kardio-metabolické riziká, ako napríklad socioekonomický status, užívanie liekov, zdravé návyky. Aj po vzatí do úvahy spomínaných faktorov, zistili, že jedinci, ktorí zažili vysokú hladinu stresu v detstve, a tí ktorí zažívali pretrvávajúci stres od detstva až po dospelosť, mali výrazne vyššie kardio-metabolické rizikové skóre, ako tí s nižšou hladinou stresu počas celého života.

Minulosť sa nedá vrátiť

Už prežitý stres počas detstva (či už intenzívny, alebo chronický stres) neovplyvníme. Dobrou správou je, že stres v rannom detstve síce zvyšuje kardio-metabolické riziká v dospelosti, no riziká sa zmiernia, ak sa nám počas dospelosti podarí udržať stres v nižšej miere!

Tento výskum poukazuje na to, aký veľký vplyv dokáže mať stres na dieťa a jeho telesné zdravie v dospelosti. Preto je dôležité včas sa zamerať na preventívne stratégie, aby sme dokázali predchádzať dlhotrvajúcim škodlivým účinkom stresu. Minulosť už nezmeníme, iba sa z nej môžeme poučiť. Je potrebné pracovať na svojom zdraví, a tým si zlepšovať kvalitu života.

Zdroj: medicalnewstoday.com
Obrázky: images.medicaldaily.com, theoceanofknowledge.com; etch.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach