„To nie som ja!“ – hovoríme si, keď sme pod stresom a vôbec sa nespoznávame. Máme pocit, že sa z nás stáva celkom iný človek. Môže vám pomôcť roľa pozorovateľa.

Stres je ako program, ktorý nad nami preberá kontrolu a my sa správame neprirodzene. Jednou z možností, ako to zmeniť, je osvojiť si a získať odstup od toho, čo sa s nami deje. Roľa pozorovateľa vás to naučí.

PRVÝ KROK

V predchádzajúcom článku sme písali o tom, že je dôležité vedieť, čo namiesto stresu chceme mať. Môžeme sa snažiť napríklad o dosiahnutie vnútornej rovnováhy, pokoja alebo vyrovnanosti. Nech je to čokoľvek, dosiahnuť stav, po ktorom túžime, vyžaduje istý čas. Tak, ako sa stres udomácňoval v našej hlave dlhšiu dobu, tak sa v nás aj stav rovnováhy potrebuje usídliť  postupne, krok po kroku. Tým prvým krokom môže byť získanie odstupu a osvojenie si, aká je roľa pozorovateľa.

Tým prvým krokom môže byť získanie odstupu a osvojenie si role pozorovateľa.

Tým prvým krokom môže byť získanie odstupu a osvojenie si role pozorovateľa.

PREČO JE UŽITOČNÉ BYŤ POZOROVATEĽOM

Skúste si spomenúť, ako sa vám niekto zdôveril so svojím problémom. Vypočuli ste si ho, ale na situáciu ste mali celkom odlišný názor. A to vďaka tomu, že ste neboli na probléme citovo zainteresovaný a videli ste ho z iného uhla pohľadu.

Žiaľ, nadhľad strácame hneď, ako sa sami ocitneme v náročnej situácii. Vtedy sa točíme v kruhu myšlienok stále dookola a nedokážeme z neho vystúpiť. Odstup od problému je možné získať jednoducho tak, že sa staneme pozorovateľom seba samého.

Byť pozorovateľom znamená, že si v danej chvíli uvedomujeme svoje pocity, reakcie, svoje telo. Nesúdime, nekritizujeme sa, nenútime sa do zmeny, neobviňujeme sa! Naopak, pristupujeme k sebe láskavo a s pochopením. Len pozorujeme a s láskou prijímame seba takých, akí sme.

SKÚSTE SI TO

Rolu pozorovateľa si môžete vyskúšať pomocou malého experimentu.

Nájdite si čas a miesto pre seba. Posaďte sa, zavrite oči a spomeňte si na udalosť, pri ktorej ste prežívali stres. Na chvíľu (max. pol minúty) sa do takéhoto zážitku preneste. Vyberte si emočne nenáročnú vec, pretože ste bez pomoci skúseného sprievodcu!

Otvorte oči, postavte sa a predstavte si, že to vaše ja, ktoré prežívalo stres, zostáva sedieť na pôvodnom mieste. Odstúpte pár krokov stranou. Vzdiaľte sa tak ďaleko, koľko potrebujete, aby ste dokázali byť pozorovateľom, ktorý je nad vecou a má odstup. Spoznáte to podľa toho, že pri pohľade na vaše ja už nebudete citovo zaangažovaný a dokážete sa na seba pozerať bez emócií.

Pozorujte z tejto novej pozície svoje vystresované ja. Skúste ho prijať s rešpektom a s láskou také, aké je. Neposudzujte, neanalyzujte, len na seba pozerajte. Možno vás dojme obraz, ktorý sa vám ukáže. Nechajte pocitom voľný priebeh.

Vnímajte, čo sa vo vás deje. Možno budete mať chuť niečo urobiť (imaginárne objať svoje ja, priblížiť sa, čokoľvek). Urobte to, čo vám napadne ako prvé a znovu sa vráťte na pozíciu pozorovateľa.

Opäť si všímajte, čo prežívate:

  • Ako sa cítim, keď nie som spojený so stresom?
  • Kým som bez môjho vystresovaného ja?

Zostaňte chvíľu v spojení so sebou. Odrazu si uvedomíte, že to vystresované ja, na ktoré sa pozeráte, to nie ste vy. Vy ste ten pozorovateľ! Pokojný, vyrovnaný, plný súcitu a lásky. Dýchajte zhlboka a precíťte to celým telom. Toto ste naozaj vy!

roľa pozorovateľa

Vzdiaľte sa tak ďaleko, koľko potrebujete, aby ste dokázali byť pozorovateľom, ktorý je nad vecou a má odstup.

Skúste si tento moment spojiť s nejakým gestom, myšlienkou či predmetom. Keď budete v reálnej stresovej situácii potrebovať získať odstup, stačí urobiť dané gesto, pozrieť sa alebo zobrať do ruky daný predmet, alebo si len spomenúť na určitú myšlienku. Touto jednoduchou asociáciou sa vám ľahšie podarí dostať sa späť do pozície pozorovateľa.

ROĽA POZOROVATEĽA – CHCE TO TRÉNING

Získať si odstup od seba samých vyžaduje tréning a čas. Je dobré začať trénovať s minulými zážitkami a neskôr rozvíjať pozornosť aj v reálnych situáciách. Nabudúce, keď budete pod stresom, vyskúšajte si (ak vám to okolnosti dovolia), fyzicky sa vzdialiť od miesta, kde stres prežívate. Tak, ako to bolo uvedené v predošlej technike „roľa pozorovateľa“. Podstatné je, aby ste si uvedomovali, že vystresované ja nechávate na pôvodnom mieste. Postupom času to už nebudete potrebovať a vnútorný odstup vám bude prirodzený aj bez toho.

TAM, KDE JE VNÚTORNÁ ROVNOVÁHA

Rola pozorovateľa je užitočným nástrojom pri práci so stresom. Pomáha nám nebrať sa tak vážne, vidieť veci z inej perspektívy a zachovať rozvahu aj v náročných situáciách. Ak si na ňu zvykneme, po čase zistíme, že sa menej kritizujeme, menej odsudzujeme, že sme k sebe zhovievavejší.

Ak s láskou prijmeme seba takých, akí sme, ľahšie dosiahneme vnútornú rovnováhu. A o čo viac bude rásť rovnováha, o to viac bude ustupovať stres.

Ak máte akékoľvek otázky k uvedenej technike, alebo budete mať chuť zdieľať svoje zážitky, napíšte nám na info@istres.sk.

 

Zdroj obr.: nationalcprfoundation.com, paradym.co.uk, sparkexchangeadvisory.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach