Požiadavky, ktoré sú kladené na človeka, jeho výkon a prácu, sú zvyčajne náročné a vyčerpávajúce. Kraska-Lüdecke (2007) uvádza, že polovica pracujúcich v Európskej únii má pocit, že je na nich vyvíjaný tlak, aby pracovali rýchlejšie. Dve tretiny zamestnancov sa trvale cítia pod časovým tlakom.

K hlavným stresorom pôsobiacim v zamestnaní možno zaradiť zvýšenú pracovnú záťaž-preťaženie, nedostatok samostatnosti, nedostatok ocenenia, zlý kolektív, nespravodlivosť, konflikt hodnôt. Viaceré spúšťače stresových reakcii (stresory) majú súvis s osobnostnou výbavou jedinca, jeho zručnosťami a schopnosťami, vnútornou motiváciou.

young Call center office frustration stress work. Image shot 2010. Exact date unknown.Rôzne zamestnania sa vyznačujú rozdielnymi  požiadavkami na osobnostný potenciál človeka. Problém nastáva, ak požiadavky prostredia presahujú možnosti človeka. Pokúsim sa priblížiť rôznorodosť zamestnaní prostredníctvom metafory. Napr. automobily sa odlišujú vo výkonnosti a v mnohých iných parametroch. Nemožno očakávať rovnakú výkonnosť rokmi používanej škody s parametrami nového modelu. A takisto nie je možné porovnávať tú istú značku s akýmkoľvek modelom Ferrari. Každá z nich je konštruovaná s iným zámerom využitia. Takisto pre človeka je nesmierne dôležité, aby poznal svoje parametre výkonnosti, odolnosti voči stresu, nároky prostredia. Vráťme sa do metaforickej roviny. Pri kladení rovnakých požiadaviek na štýl jazdy v Škode ako vo Ferrari, je vysoko pravdepodobné, že kontrolky palubnej dosky začnú skôr vykazovať určitý problém vyplývajúci z preťaženia. Podobne je to aj s ľuďmi. Každé zamestnanie má nastavené iné parametre požiadaviek na výkonnosť, prostredie ponúka iné možnosti rozvoja.

Človek by mal v prvom rade poznať svoj potenciál, vedieť kde sa nachádzajú jeho limity, rešpektovať signály svojho tela. Pokiaľ nedokáže svoje „kontrolky“ včas rozoznať, jeho problémy sa budú prehlbovať. Čo v konečnom dôsledku viesť k trvalému poškodeniu, negatívnemu kvalitatívnemu zlomu v živote.

Podľa Cimického (2007) sa dá ľudstvo rozdeliť na základe odolnosti na stres do troch kategórii: skupina A, skupina B, skupina C. Skupinu A tvoria veľmi aktívni a súťaživí ľudia. Často sú značne agresívni, impulzívni, ponáhľajúci sa. V stresových situáciách im stúpa krvný tlak, majú sklony k infarktom či žalúdočným vredom. Skupinu B reprezentujú ľudia vyrovnaní, pokojní, harmonickí. Táto skupina je žiaľ, v našej populácii najmenej zastúpená. V tretej skupine sú emotívni ľudia, ktorí problémy v sebe hromadia, nevedia ventilovať a nerozprávajú o nich. Z tohto dôvodu často u nich dochádza k úplnému vyčerpaniu energetických zásob. Oslabenie imunitného systému ma za následok zvýšenú náchylnosť na infekcie, ktoré sa v danom prostredí vyskytne.

Ku ktorému typu patríte vy?

Ak ste sa v článku našli a potrebujete, respektíve chcete pracovať na zvýšení svojej odolnosti voči stresu napíšte nám.

o-WORK-STRESS-facebook

Zdroj:
Vidova, H. et kol. 2014. Zvládanie záťažových a konfliktných situácií. Piešťany: Totem, 60 s. ISBN 978-80-971360-2-4
Kraska-Lüdecke, K. 2014. Najlepšie techniky proti stresu. Praha: Grada Publishing, 114 s. ISBN 978-80-247-1833-0
Cimicky, J. 2007. Sám proti stresu. Praha: VIP Books, 217 s. ISBN 80-87134087

Zdroj obr.: i.huffpost.com, psychology.mn, femside.com

 

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach