Každý človek je prirodzene naprogramovaný na to, aby rozpoznal situácie generujúce stres a reagoval na ne. Boj alebo útek? Máme sa čoho obávať?

Najzávažnejším dôsledkom dlhodobo pôsobiaceho stresu (distresu) je zhoršenie duševného a fyzického stavu. To môže viesť k rôznym poruchám v správaní, radikálnemu zníženiu subjektívne prežívanej životnej pohody, strate záujmov až potenciálnej strate zamestnania.

dosledky 1

Na kognitívnej úrovni dochádza k reakciám, ktoré každý človek zažil a dobre pozná. Mozog na akútnu stresovú situáciu reaguje tzv. zatmením. V daný okamih si jedinec nevie spomenúť ani na bežne známe situácie. Myšlienkové procesy nadobúdajú charakter  začarovaného kruhu, dochádza k zabúdaniu a nesústredenosti. V dôsledku takéhoto „zacyklenia“ si človek prestáva veriť, nadobúda pocit, že niečo nevládze alebo pokazí. Preťažený mozog si hľadá únikovú cestu z nepríjemnej situácie. Kraska-Lüdecke (2007) uvádza, že mozog sa proti stresu bráni tým, že prepína na už známe a osvedčené spôsoby konania. Potrebuje zredukovať myšlienkové operácie na minimum, nevyhodnocuje jednotlivé možnosti, ale pracuje s princípom buď – alebo. Redukovanie reakcií na voľbu medzi áno a nie môže viesť k zvýšenej chybovosti. Človek podliehajúci dlhodobému stresu nedosahuje optimálnu výkonnosť, chýba mu energia, motivácia. Pozorovateľné správanie človeka pod dlhodobým stresom môže vyzerať rozporuplne. Človek subjektívne vníma a má pocit, že všetko je v poriadkuu. Tím ľudí v jeho okolí môže nadobúdať opačný pocit, že vykonávanie práce je nad jeho sily, prípadne vyvolávať dojem nekompetentnosti.

Na emocionálnej úrovni pri dlhodobo pôsobiacom strese človek každodenne zažíva pestrú škálu pocitov. Pri predstave denného harmonogramu činností často prežíva neistotu a podráždenosť. Je nervózny nevyrovnaný, náchylnejší k agresívnym prejavom. Vyčerpaný organizmus na vypäté situácie reaguje  duševnou neprítomnosťou alebo apatiou (rezignáciou). Kraska-Lüdecke (2007) zdôrazňuje, že niektorí ľudia môžu naopak skĺznuť k hypochondrii. V dôsledku narušeného vnímania telesných a duševných pochodov sa cíti chorý.

Výskumné zistenia poukazujú na to, že stres do určitej hranice je pozitívnym. Povzbudzuje k zvýšenému výkonu, dochádza k zvýšenej produkcii adrenalínu a kortizolu. Chemické reakcie zvyšujú možnosti organizmu v krátkodobom časovom horizonte.

 

Zdroj:
Vidova, H. et kol. 2014. Zvládanie záťažových a konfliktných situácií. Piešťany: Totem, 60 s. ISBN 978-80-971360-2-4
Kraska-Lüdecke, K. 2014. Najlepšie techniky proti stresu. Praha: Grada Publishing, 114 s. ISBN 978-80-247-1833-0

Zdroj obr: s-media-cache-ak0.pinimg.com, westhovehypnotherapy.co.uk

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach