Neuropatológ doktor František Koukolík, je autorom mnohých odborných publikácii a populárnych kníh. Vo svojich dielach spomína chronický stres ako jeden z negatívnych faktorov pri činností hipokampusu, ktorý môže mať neblahé následky na poznávacie funkcie ako napríklad pamäť a učenie.

Podľa doktora Koukolíka má chronický, alebo opakujúci sa stres u pokusných zvierat za následok zmenu stavby hipokampusu. Konkrétnejšie pojednáva o skracovaní dendritov neurónov, poklese počtu dendritických prepojení a poklese tvorby nových neurónov v hipokampe. Trvalejšími dôsledkami je poškodenie deklaratívnej a priestorovej pamäti. Rozsiahle až úplné poškodenie hipokampusu má za následok anterográdnu amnéziu (strata pamäti nedávnych udalostí). V praxi to vyzerá napríklad tak, že ľudia čítajú noviny stále dookola a vždy budú pre nich novinkou. Téma anterográdnej amnézie je pekne spracovaná vo filme “50x a stále po prvý raz“. Dobrou správou je, že poškodzujúci efekt stresu na hipokampus sa za normálnych okolností dá zvrátiť. Výnimkou sú ťažké stavy, kedy dochádza k nadmernému poškodeniu alebo vyňatiu celého hipokampusu.

Maya Opendaková a Elizabeth Gouldová z Princeton univerzity zverejnili v Trends of Cognitive Science štúdiu, v ktorej popisujú prírodné faktory zrodu a zániku nervových buniek v hipokampuse dospelých zvierat. Negatívne skúsenosti ako napríklad obmedzovanie, ponižovanie, zacítenie pachu dravca, chytenie sa do pasce, odoprenie spánku spôsobujú u hlodavcov zánik neurónov v hipokampuse. Naopak, pozitívne skúsenosti typu fyzické cvičenie, párenie sa, dosiahnutie sociálneho statusu v skupine, majú za následok regeneráciu a zrod nových neurónov v hipokampuse.

brain

Prečo tomu tak je? Prečo stresujúce skúsenosti ľuďom aj zvieratám poškodzujú neuróny hipokampusu a obmedzujú učenie a zapamätávanie?

Možným vysvetlením, ku ktorej sa prikláňajú Gouldová so svojím tímom, je zvýšenie šance na prežitie. Vyvolaním stresu sa znižuje produkcia nových neurónov, čo môže spôsobiť pokles poznávania. V praxi to znamená, že prioritným sa stáva vyhýbavé správanie na úkor optimálneho výkonu poznávacích funkcií. Na druhej strane, skúsenosti vyvolávajúce uspokojenie (slasť) zvyšujú produkciu nových neurónov v hipokampuse, čo môže redukovať stres a uľahčiť poznávanie a učenie sa.

Dôležitá je vyváženosť. Ak stresujúce (negatívne) skúsenosti v množstve a intenzite ďaleko prevyšujú uspokojujúce (pozitívne) skúsenosti, môže nastať break point (bod zlomu). Opakované vystavovanie sa stresu má za následok znižovanie produkcie nových neurónov, vznik zvýšenej úzkosti až depresívnych symptómov.

Pokiaľ máte problémy a pociťujete na sebe veľký tlak a záťaž, s ktorými sa neviete vyrovnať. Neváhajte nás kontaktovať.

Zdroj:
http://www.medicalnewstoday.com/releases/289809.php
Koukolík, F. 2014. Mozek a jeho duše. 4. vydanie. Praha: Galén, 2014, 455 s. ISBN 978-80-7492-069-1.

Zdroj obr.: healthyalberta.com, wisegeek.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach