„Som hrozná matka!…Toto by dobrá matka nikdy neurobila!“ Podobné výčitky napadnú mnohým ženám. Predstava o dokonalej matke nás straší z každej strany. Ale kto to je? Na koho sa to chceme podobať?

Veľakrát lipneme na vlastných predstavách a pritom ani nevieme, čo sa za nimi skrýva. Vyčítame si, že ich nespĺňame, a tým si spôsobujeme stres. Ako tieto presvedčenia odhaliť? Čo s nimi, keď pre nás už prestanú byť užitočné?

Predstavy vs. realita

Do materstva vstupujeme s určitými očakávaniami. Ak sa naše predstavy nestretnú s realitou, nastáva sklamanie a smútok. Napriek tomu, že si to vôbec nemusíme uvedomovať, rolu matky máme istým spôsobom vysnívanú a zidealizovanú. Každá mama chce byť milujúca, trpezlivá, silná, chce všetko zvládnuť a byť perfektná. V bežnej realite však často naráža na presný opak seba samej. A to býva frustrujúce.

dobrá mama telefón

Snaha o dokonalosť môže byť frustrujúca. (obr. relaxandsmile.ca)

 

Rekonštrukcia presvedčení

Nie vždy dokážeme byť také, aké od seba očakávame. Veľakrát si vyčítame, ako sa správame, čo cítime, či naopak v danej chvíli necítime. Sme zo seba sklamané a smutné. Vtedy je ten správny čas na rekonštrukciu presvedčení, ktoré v sebe nosíme. Za prehodnotenie stojí akékoľvek presvedčenie, ktoré nás limituje, ktoré pre nás nie je užitočné a bráni nám žiť spokojný život. Ale ako prídeme na to, ktoré to je?

Čo chcem?

Toto je prvý krok, ktorý by sme mali urobiť. Spýtať sa:  Čo skutočne chcem? Ako by to malo vyzerať, to, po čom túžim, o čo sa usilujem?

Odpoveď bude závisieť od konkrétnej situácie. V prípade mamičky, ktorá nemá na seba ani chvíľu času, by odpoveď mohla byť napríklad takáto: Chcem mať viac času pre seba. Odkedy sa narodil môj synček, nebola som nikde bez neho. Rada by som zašla niekedy von úplne sama, zabehať si alebo na stretnutie s kamarátkami. A nechcem si vyčítať, že som kvôli tomu zlá mama.

Ako to vyzerá dnes?

Táto otázka je zameraná na súčasný stav. Aká je realita? Ako sa veci majú? Úprimne si odpovedzte, so všetkými pozitívami aj negatívami, ako to teraz u vás a s vami vyzerá.

Ak pokračujeme v príklade uvedenom vyššie, odpoveď by mohla byť: Nemám žiadny čas pre seba. Všetok ho venujem svojmu synovi. Bola som párkrát v obchode, aj to len na pol hodinu a vždy som si to vyčítala. Raz som bola na stretnutí s kamarátkou, ale vrátila som sa po chvíli domov, manžel volal, že malý plače a ja som to nezvládla. Mám pocit, že som neschopná, ostatné mamičky majú svoj život, svoj čas a záujmy, dokážu to zladiť s dieťaťom a mne to nejde. 

Čo je za tým?

Teraz sa spýtame na presvedčenie, ktoré nás limituje. Čo vás vedie k tomu, že sa takto správate? Čo je za tým?

Odpoveď: Je mojou povinnosťou byť tu vždy preňho. Mám pocit, že dobrá mama je taká, pre ktorú je dieťa najdôležitejšie a je k dispozícii vždy, keď ju potrebuje.

Čo je na mojom presvedčení dobré?

V ďalšom kroku sa snažíme prísť na to, čo je na našom presvedčení dobrého, užitočného. V čom myslíte, že vám táto predstava pomáha? Na čo vám bola táto predstava dobrá v minulosti?

Odpoveď: Pomáha mi v tom, že sa dokážem zodpovedne starať o svoje dieťa. Nech potrebuje čokoľvek, som tu preňho a snažím sa uspokojiť jeho potreby.

Čo si chcem z tohto presvedčenia zachovať?

Keďže je to presvedčenie, ktoré nás limituje, je potrebné ho zrekonštruovať. Nie ho zrušiť, poprieť, ale preformulovať. Skôr, ako to spravíme, ponechajme si z neho to, čo je pre nás naďalej užitočné. Čo by ste si z tohto presvedčenia chceli zachovať?

Odpoveď: Dobrá mama je taká, pre ktorú je dieťa najdôležitejšie.

Nové presvedčenie

Z pôvodného presvedčenia sme zachovali to, čo je pre nás dôležité a prospešné. Teraz ho môžeme doplniť a preformulovať na nové, ktoré bude pre nás užitočnejšie ako to pôvodné. Ako by nové presvedčenie mohlo znieť? Podľa čoho by ste sa chceli od zajtrajšieho dňa riadiť?

Odpoveď: Dobrá mama je taká, pre ktorú je dieťa najdôležitejšie, ale neznamená to, že musí byť neustále pri ňom. Ľúbim ho, ale som tiež len človek. Mám právo mať niekedy čas len pre seba.

mama babatko

„Ľúbim ho, ale som tiež len človek.“ (obr. ilmagiindonesia.org)

Späť do reality

Máme sformulované nové presvedčenie a je dôležité ho preniesť do reality. Ako môžete toto nové presvedčenie uplatniť v bežnom živote? Čo budete robiť inak? A čo robiť nebudete?

Odpoveď: Budem k sebe pozornejšia, budem si vážiť seba rovnako ako jeho. Nebudem ho stále uprednostňovať, ale zvážim, nakoľko sú jeho potreby dôležité alebo dôležitejšie ako tie moje. Vyhradím si čas len pre seba a to pravidelne a bez výčitiek. Budem potom spokojnejšia a to sa istotne prejaví aj na synovi.

Inventúra presvedčení

Na presvedčeniach ako takých nie je nič zlé. Až dovtedy, kým sa nezačneme pridŕžať niečoho, čo nám viac škodí, ako pomáha. Naše nefunkčné predstavy môžu veľakrát spôsobovať stres, ktorý si sami v sebe vytvárame. Ak u seba pozorujete výčitky, že nie ste dobrá mama, skúste si preveriť, čo stojí za vaším obrazom ideálnej matky. Možno budete prekvapené.

Spraviť si občas inventúru svojich presvedčení je užitočným nástrojom pri vlastnom sebarozvoji a pri práci so sebou. Aj keď nie ste mama 🙂

V prípade záujmu o poradenstvo nás kontaktujte, radi vám odpovieme.

 

Zdroj titul. obr.: theodysseyonline.com

 

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach