Boreout syndróm prvýkrát opísali švajčiarski firemní poradcovia Philippe Rothlin a Peter R. Werder v knihe s názvom Diagnosis Bore Out (2007).  Ide o demotiváciu v pracovnom prostredí, vrátane nudy a apatie, ktoré sú spôsobené nezáživnou prácou, s nízkymi nárokmi a výzvami.

Paradox nudy – boreout

Boreout môže vyzerať ako sen mnohých zamestnancov. V ich prípade ide skôr o lenivosť. Byť v práci a nemať čo robiť, sa môže stať pre človeka utrpením. Ak nie sme zavalení prácou a v strese, pôsobíme v spoločnosti nastavenej na výkon, podozrivo. Pri káve s kolegami je prijateľnejšie, ak hovoríme o svojom vyťažení, ako o svojom voľnom čase v práci. Preto človek radšej začne klamať svoje okolie, ale aj seba o svojom pracovnom výkone.

boreout

Priznať, že v práci nemáme čo robiť, je neprijateľné.

 

Najčastejšie stratégie…alebo nájdi svojho kolegu

Rothlin a Werder identifikovali najčastejšie stratégie maskovania nudy a nečinnosti na pracovisku. Stratégie môžu pôsobiť úsmevne,  ale pre zamestnanca môže byť veľmi frustrujúce, keď musí predstierať prácu, ktorú v skutočnosti nemá.

Stratégia plošného valcovania – pri tejto stratégii je objem práce rozvalcovaný do šírky. Napríklad prácu, ktorá by mohla byť hotová za pár hodín, si človek natiahne na týždeň.

Stratégia dokumentov – vždy keď ide niekto okolo stola, rýchlo preklikáva na iné dokumenty, a vytvára ilúziu pracovného nasadenia.

Stratégia hluku – o svojej užitočnej činnosti sa snaží presvedčiť napr. hlučným písaním na klávesnici.

Stratégia pseudo-záväzku – prichádza skôr než ostatní a odchádza posledný. Vytvára tak dojem, že je vyťažený a dôležitý.

Stratégia pseudo-burnout – všetkým hovorí, ako je vystresovaný a vyčerpaný.

 

„Ľudia so syndrómom boreout sú veľmi dobrí v predstieraní činností,“ hovorí Rothlin. Zároveň dodáva, že ľudia bez dostatočného množstva práce týmto stavom trpia.

 

Nie náhodu sa názov boreout nápadne podobá na burnout (vyhorenie). Podľa Rothlina, sú tieto dva stavy ako jin a jang. Zdá sa, že ide o protiklady, veď kým burnout hovorí o zamestnancovi pod tlakom, v druhom prípade ide o zamestnanca, bez využitia jeho potenciálu a času. Obidve pojmy majú spoločného menovateľa – stres. Zamestnanec, ktorý by sa nečinne pozeral do prázdna, by čoskoro prišiel o svoje miesto. Práve predstieranie činností vytvára napätie z odhalenia, čo je hlavný stresový faktor.

Boreout

Predstieranie činností prináša stres z odhalenia.

 

Týka sa boreout aj vás?

V prípade syndrómu boreout sa zvyčajne stretávajú tri veci: nuda, nezáujem a nedostatok možností, ako využiť vlastnú kapacitu. Tri základné otázky, ktoré je potrebné si položiť:

  1. Máte pocit, že váš potenciál v práci je dostatočne využitý, vyťažený?
  2. Nudíte sa, ste apatickí, zažívate stav bezvýznamnosti, pretože neviete, čo by ste mali robiť?
  3. Strácate záujem o náplň vašej práce?

Ak ste sa v týchto otázkach našli, samozrejme, sa neodporúča povedať zamestnávateľovi, že nemáte čo na práci. Doporučuje sa diplomatické naznačenie, že by ste mali záujem o nové projekty, prípadne prísť s vlastnými nápadmi, na čom by sa dalo pracovať.

Zažívate v práci stres? Opýtajte sa nás na možnosti stres auditu a poradenstva.

Dôvod na vyhodenie?

Do stavu boreout sa človek dostáva proti svojej vôli. Môže to byť dokonca stratégia nadriadeného, ak sa chce zbaviť zamestnanca. Napr. je to situácia, keď je na oddelenie prijatá nová kolegyňa, na ktorú postupne šéf deleguje celú agendu staršej kolegyne. Táto kolegyňa je postupne menej vyťažená, nemá čo robiť. Až jej šéf jedného dňa povie to, že vlastne nič nerobí a musia sa rozlúčiť.

Ďalšie dôvody, prečo boreout vzniká, je nesprávne delegovaná práca, alebo jej nie je dosť pre všetkých. Prípadne cyklus firmy je nastavený na obdobia enormného výkonu a obdobia takmer bez činnosti. Rothlin dodáva, že boreout nie je o lenivosti zamestnancov, je potrebné zamerať sa na štruktúru a systém firmy.

 

Zdroje: nationmultimedia.com, boreout.com
Zdroj obr.: deviantart.net, evidero.de

 

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach