Jednostranné tvrdenie o negatívnom vplyve stresu na človeka je nepravdivé. Vystavovanie sa určitým typom stresu je dokonca životu nevyhnutným aspektom potrebným hlavne v období dospievania a dozrievania organizmu.

Vďaka tomu človek dokáže rozpoznať nebezpečenstvo a voliť efektívny spôsob reakcie naň, vnímať svoje potreby (hlad, smäd, sex, spánok) a uspokojovať ich. Napätie spôsobované poznávaním a objavovaním nového, radosťou, sexualitou a pod. človek vôbec nevyhodnocuje ako niečo neprijemné, práve naopak.

Človek ako každý iný živý organizmus k svojmu životu potrebuje množstvo podnetov, ktorým je vystavovaný, a ktoré spracováva. Reaktivita organizmu na tieto podnety sa za bežných okolností nachádza niekde v pomyselnom strede. Pri prežívaní podnetov rôznej intenzity pohybuje od hodnôt vysokej reaktivity do útlmu. Dostatočné množstvo pôsobiacich podnetov vedie k vyššiemu nabudeniu, vzrušeniu a aktivite. Slabá stimulácia naopak k nude, v patologickej forme až k deprivácii. Príkladom takejto výraznej stresovej reakcie môže byť napríklad odchod do dôchodku.

Reaktivita na stresStresové mechanizmy sú neoddeliteľnou súčasťou života, v miernych dávkach stimulujú, v ohrození zachraňujú. Všeobecne prijímaný názor je, že optimálna hladina stresu pôsobí ako kreatívna a motivačná sila, ktoré vedie človeka k vysokému pracovnému nasadeniu. Takto pôsobiaci stres je označovaný ako eustres. Je spájaný s pozitívnymi, príjemnými pocitmi, pomáha nachádzať rovnováhu a stabilitu. Pri pôsobení eustresu sa uvoľňujú v organizme tzv. hormóny šťastia.  Opozitom eustresu je distres. Jedná sa o chronický traumatický stres, ktorý je potenciálne deštruktívny. Poškodzuje psychické a telesné zdravie, môže ohroziť samotný život. Spája sa s negatívnymi, nepríjemnými pocitmi a rušivými telesnými stavmi.

V jednoduchosti povedané, eustres zvyšuje výkonnosť, distres má na výkonnosť zhubný, deštruktívny vplyv. Ako to človek prežije, záleží na tom, ako vyhodnocuje danú situáciu a ako sa rozhodne na ňu reagovať. Uvediem niekoľko príkladov: Mám rád individuálne rozhovory s ľuďmi, ale nemám rád verejné vystupovanie. Pokiaľ vediem rozhovor vo dvojici s priateľmi, som nabudený, povznesený, pôsobí na mňa eustres. Inú situáciu zažívam keď musím vystupovať pred veľkými skupinami ľudí. Mám pocit, že to nezvládnem, cítim sa nepríjemne, zažívam negatívne pocity (distres). Ďalším dobrým príkladom môže byť tipovanie. Pokiaľ vsadím malý (neohrozujúci) obnos financií na niekoho, prežívam radosť, vzrušenie z hry (eustres). Inú situáciu prežíva človek, ktorý vsadí na rovnaký zápas celoživotné úspory (distres). Podobná alebo úplne rovnaká situácia predstavuje pre dvoch ľudí rôzne intenzívny význam. Spôsob reakcie na stres a jej vyhodnotenie závisí od individuálnej stresovej tolerancie, ktorá sa dá efektívne rozvíjať.

 

Máte záujem zvyšovať si individuálnu stresovú toleranciu? Napíšte nám

 

Zdroj:
solen.sk
Plamínek, J. 2008. Sebapoznání, sebeřízení a stres. Praha: Grada Publishing, 184 s. ISBN 978-80-247-2593-2
Večeřová-Procházková A. Psychoneuroimunologie, Acta psychiatrica postgradualia bohemica, Galén, Praha, 2004: 164–175

Zdroj obr: solen.sk, r.lightningbase-cdn.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach