Jedna z najvýznamnejších osobností v oblasti výskumu stresu Hans Selye povedal: „Stres je jednou z hlavných príčin ochorení, pretože chronický stres spôsobuje dlhodobé chemické zmeny v organizme“ (Hans Selye 1998, s.230).

O tom, čo je stres, ako pôsobí na organizmus sme pojednávali v predošlých článkoch: Čo je stres?, Je stres pozitívnym alebo negatívnym javom?, Dôsledky stresu. Čo konkrétne môže zapríčiňovať bude predmetom tohto článku.

Pri dlhodobom vystavovaní organizmu stresu dochádza k vyčerpaniu rezerv, čo negatívne pôsobí na vnútornú rovnováhu organizmu. Výskumné zistenia v  oblasti stresu preukázali vplyv stresu na zhoršujúci sa zdravotný stav hlavne pri týchto ochoreniach:

Kardiovaskulárne ochorenia – vyskytujú sa najčastejšie. Pod vplyvom stresu dochádza k zvýšeniu činnosti srdca, zvýšenému krvnému tlaku, poprípade nedokrveniu srdcového svalu. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patrí fajčenie a strava s vysokým obsahom tuku, stres je významným nepriamym faktorom. Vysoký krvný tlak je spojený s vývojom artériosklerózy – zužovanie priechodnosti ciev. Vyvrcholením môže byť úplne zablokovanie ciev, čo vedie k infarktu alebo úplnému zlyhaniu srdca.

Diabetes mellitus (cukrovka) – stres vplýva na kvalitu metabolických procesov v organizme, zvyšuje hladinu cukru v kvi. Metabolickú reakciu v krvi má na starosti inzulín. Adrenalín aktivovaný stresom vylučuje cukor z pečene do krvi, kortizol redukuje hladinu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu v krvi znižuje citlivosť voči inzulínu. Vysoká hladina cukru v krvi pre zdravého jedinca nie je nebezpečnou. Pri chronickom strese v kombinácii s faktormi ako sú obezita, nezdravý životný štýl sa násobne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku ochorenia.

Imunitný systém – má ochrannú fuknciu pred infekciami, vírusmi a baktériami. Odpoveďou organizmu na stresovú situáciu je mobilizácia rezerv, kedy dochádza k zvýšenej produkcii a presunu potrebných látok (biele krvinky, hormóny) do častí, ktoré sa musia vysporiadať so stresom. Jedná sa hlavne o mozog, srdce a svaly. Pri dlhodobom pôsobení stresu imunitný systém oslabuje. Následkom toho človek ťažšie odoláva bežným chorobám a infekciám a dlhodobejšie sa lieči.

Respiračné ochorenia – astma – je dočasným zúžením priedušiek, dýchacích trubíc rozvetvujúcich sa z hrtana do pľúc. Astmatické záchvaty sú zvyčajne alergickou reakciou na určitý antigén (peľ, plesne, potraviny, atď.). Chronický stres znižuje účinnosť nadobličiek, vďaka čomu je výskyt záchvatov pravdepodobnejší.

zaludocne problemy

Poruchy tráviaceho traktu – stresom býva často zasiahnutý tráviaci systém. Komplikáciami, ktoré možno zaradiť do tejto oblasti su: zápchy, hnačky, vrcholným štádiom môže byť vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu. Výstelka tráviaceho traktu je za štandardných okolností pokrytá vrstvou hlienu, ktorá ma ochranný charakter pred tráviacimi šťavami, ktoré rozkladajú potraviny v žalúdku.  Pod vplyvom dlhodobo pôsobiacého stresu môže nastať situácia nadprodukcie tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochranný hlien na stenách tráviaceho traktu.

Kožné ochorenia – stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme, tým narúša hormonálnu rovnováhu organizmu. Najčastejšie sa prejavuje formou: škvŕn, ekzémov, psoriázy.

Pohybový a svalový aparát – stres spôsobuje napätie vo svaloch, pôsobí na svalstvo chrbtice, spôsobuje bolesti, spazmy svalov, čím dochádza k oslabeniu funkcie svalov a chrbtice. Takto postihnutý človek je nervózny, bráni mu to v pracovnej výkonnosti a je citlivý na fyzickú záťaž. Neprijemným dôsledkom môžu byť ťažkosti v sexuálnej oblasti: poruchy potencie, oslabenie sexuálnej aktivity, zníženie kvality spermií u mužov a poruchy menštruačného cyklu u žien.

Depresia – môže byť vyvolaná chronickým stresom ale aj fyziologickými zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorých jedincov spája s depresiou.

Súvislosť medzi stresom a ochoreniami bola preukázaná aj pri: reumatoidnej artritíde, zvýšennej činnosti štítnej žľazy a tuberkulóze.

 

Našli ste sa? Potrebujete poradiť a pomôcť? Napíšte nám

 

Zdroj:
kardioklub.sk,
Cooper, C. 1996. Stress and Employer Liability. London: Institute of Personnel and Development, 156 s. ISBN 0-85292-615-4
Joshi, V. 2007. Stres a zdraví. Praha: Portal, 160 s. ISBN 80-7367-211-1
Selye, H. 1998. A Syndrome Produced by Diverse Nocuous Agents. The Journal of Neuropsychiatry and Clinical Neurosciences

Zdroj obr: spacecoastdaily.com, eagleindustriescorp.com

Komentáre

komentáre

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach